Tu si uvedieme pár príkladov na jedlé huby :
Hliva Ustricová
- Klobúky hlivy ustricovej svojou farbou i tvarom pripomínajú väčšie ustrice, odkiaľ pochádza i druhové pomenovanie. Klobúky sú v mladosti sklenuté s podvinutým okrajom, neskôr 5 – 25 centimetrov široké, vejárovité, hladké a pružné, okraj sa stáva ostrým. Zafarbenie je široko premenlivé od belavej farby, sivomodravej až k sivohnedej alebo hnedé. Zafarbenie je závislé na podmienkach rastu, vzdušnej vlhkosti a pod. Klobúky rastú ako u väčšiny ostatných hlív nad sebou v trsoch, radách alebo vrstvách nad sebou. Trsy plodníc môžu dosahovať hmotnosť až niekoľkých kilogramov. Dosť často sú klobúky spodných plodníc poprášené vyklíčenými výtrusmi, takže majú na sebe biely povlak. Ide o prirodzený a neškodný jav, ktorý vzniká i pri skladovaní.
- Lupene sú nízke, mäkké, husté, zbiehajúce sa na stonke, u stonky sú často vidličnato vetvené. Sfarbené sú najprv biele až belavé, v starobe šedé.
- Hlúbik je veľmi krátky, 1 – 4 cm dlhý a 1 – 3 cm hrubý, výstredný až postranný, veľmi tuhý, biely, neskôr šedý.
- Dužina je čisto biela, veľmi pružná a šťavnatá, sfarbenie na reze sa nemení.
- Chuť je sladkastá, vôňa silná, príjemne hubová
Bedľa Vysoká
patrí k najznámejším jedlým hubám Slovenska. Je to zároveň jedna z najväčších húb rastúcich na Slovensku, dorastá až do výšky 30–40 cm. Pozor na zámenu so smrteľne jedovatými bedličkou jedovatou,bedličkou ostrošupinatou alebo muchotrávkou tigrovanou.
Suchohríb Žltomäsový
Na Slovensku je veľmi častý. Rastie od júna do novembra v listnatých, aj ihličnatých lesoch, najmä v blízkosti potokov. Väčšinou rastie v skupinách. Klobúk má 30 až 80 mm, hnedú farbu, niekedy s olivovým nádychom. Počas suchého počasia býva často rozpukaný. Hlúbik je dlhý 30 až 60 mm, obvykle mierne prehnutý, má žltú, niekedy žltohnedú farbu, naspodku do červena. Výtrusný prach má olivovo-hnedú farbu. Chutná huba, ktorá však nedosahuje kvalitu hríba dubového a podobných druhov. Nie je vhodný na sušenie, lebo rýchlo červivie. Plodnice bývajú niekedy napadnuté hubožerom zlatožltým, tieto sú jedovaté a nesmú sa konzumovať.
Podpňovka Obyčajná
Rastie na listnatých stromoch, ktoré poškodzuje. Keď hostiteľ odumrie, podpňovka prejde na saprofytizmus a rozkladá jeho kmeň a korene. Rastie v trsoch, plodnice niekedy obsahujú čiastkovú plachtičku. Je význačná blanitým prsteňom, ktorý ju odlišuje od iných druhov tohto rodu. Klobúk má žltavú až žltozelenú alebo olivovo hnedú či olivovo šedú farbu. V strednej časti klobúka sa nachádzajú šupiny, ktoré sú viditeľné len pri zväčšení (pod lupou). Výtrusy sú svetlé.
Druh je veľmi variabilný v morfológii aj v ekológii a pod druhovým menom podpňovka obyčajná je pravdepodobne zahrnutých viacero samostatných druhov.
Podpňovka obyčajná je jedlá, ale zbierajú sa len klobúky bez hlúbikov, ktoré sú príliš tvrdé. Za surova a nedostatočne uvarená (usmažená) môže spôsobiť vážne tráviace ťažkosti.
Hríb Smrekový
Rastie v mykoríznej symbióze so smrekmi. Je to jedlá a vynikajúca huba, vhodná na sušenie i na mrazenie. Je veľmi podobný s hríbom dubovým (dubákom), ktorý je aj jeho príbuzný. Jeho výtrusorodá vrstva (tzv. hymenofor) je rúrkovitá, dužina je vláknitá. V hornej tretine hlúbika má útvar zvaný sieťka. Jeho výtrusný prach má špinavozelenú farbu.