Tu sa môžete dočítať viac o hubách a ich význame :

Huby nie sú schopné fotosyntézy, lebo ich chýbajú asimilačné farbivá,

produktom metabolizmu húb je podobne ako pri živočíchoch živočíšny škrob glykogén,

v bunkových stenách húb prevláda chitín a nie celulóza, ako je to v ríši rastlín.

Huby tvoria rôznorodú (heterogénnu) skupinu eukaryotických bezchlorofylových, t. j. heterotrofných stielkatých organizmov.

Telo húb tvorí stielka (thallus). Suchozemské huby majú mikroskopickú alebo makroskopické rozmery. Zásobnou látkou húb je glykogén a tukové kvapôčky.

Stielka húb môže mať rôzny tvar. Môže byť jednobunková alebo vláknitá, ako aj rôsolovitej štruktúry, bez bunkový stien, neurčeného tvaru – plazmódium. Hubové vlákna – hýfy môžu mať tvar trubice, ktorá je viacjadrová, alebo sú hubové vlákna priehradkované, t. j. rozdelené na viac buniek. Spleť hubových vláken tvorí podhubie – mycélium. Hýfy môžu druhotne zrastať a vytvárať nepravé pletivá (plektenchým alebo pseudoparenchým), z ktorých vznikajú aj makroskopické, voľným okom viditeľné plodnice húb.

Výživa húb môže byť saprofytická, parazitická a symbiotická.

Saprofytické huby sa živia rozkladom rastlinných a živočíšnych zvyškov.

Veľká skupina húb žije v symbióze, t. j. vo vzájomnom spolužití s iným rastlinným organizmov. V prírode je bežne rozšírená a pre obidvoch partnerov výhodná. Symbióza koreňov vyšších rastlín s vláknami húb (mycéliom) sa nazýva mykoríza.

Zvláštnou formou symbiózy je lichenizmus. Je to vzájomné spolužitie húb s riasami a sinicami, ktoré je také špecifické, že vplyvom symbiózy vzniká morfologicky a ekologicky odlišný organizmus – lišajník.

Huby sa rozmnožujú pohlavne a nepohlavne.

Nepohlavne sa rozmnožujú delením buniek na dve dcérske, ale aj pučaním, časťami hýf a spórami. Spóry môžu byť pohyblivé, bičíkaté zoospóry alebo vznikajú nepohyblivé spóry. Najčastejšie sú to konídiá.

Pohlavné rozmnožovanie húb prebieha splývaním pohlavných buniek. Podľa tvaru a veľkosti gamét to môže byť izogamia, anizogamia alebo oogamia. Pre huby je však charakteristický pohlavný proces, pri ktorom dochádza k splývaniu celého obsahu pohlavných orgánov, ale najskôr splýva plazma a potom oveľa neskôr aj jadrá.